Je leto a mne tak rýchlo plynie, že nemám čas ani na to, aby som sa dostala k vode. Celé ho trávim v práci a som rada, že aspoň moji chlapci si trochu oddýchli od mesta, starí rodičia ich zobrali tento týždeň k prastarkej na dedinu. Pre mňa to síce znamená, že každé ráno musím vstávať s pocitom, ako prežili noc, či sa im nič nestalo a volať a pripomínať – nezabudnite ich natrieť opaľovacím krémom, nastriekajte ich repelentom… To sme my mamičky asi všetky rovnaké – stále sa uisťujeme, aby sa našim deťom nič nestalo. Ale na druhej strane, je to taký fajn pocit, že nemusím ráno vstávať 🙂 Ináč by som bola hore okolo šiestej.
Cez víkend sme sa všetci spolu vybrali do Maďarska – chceli sme si oddýchnuť na kúpalisku. Ale len čo sme prešli hranicu, hneď sme sa otočili a vrátili sa do Košíc. A dobre sme urobili, začala taká búrka, že sme len ďakovali Bohu, že sme sa na to kupko predsa nedostali. Skončili sme v plavárni a vody sme si užili dosť. Takže som sa opäť zistila, že niekedy je dobré dať sa viesť intuíciou.
Vaša Tereza