proste je to tak

23. júla 2010, tereza, tak plynú dni...

Dnešný deň nemá koniec. Trčím v práci, dnu nevojde takmer nik, obed už bola a do šiestej je ešte ďaleko… A je tak horúco, že sa mi oči samé zatvárajú…

Ale včera to bolo fajn… Celý deň bolo plno ľudí, čas letel neskutočne rýchlo a večer prišiel mažel pre mňa na skútry a práve začali padať prvé kvapky osviežujúcej búrky… Pôvodne sme to plánovali zakončiť tak, že si skočíme do Bukovca, ale keďže prišla tá búrka, zmenili sme si to na super večeru – páročky so slaninkou (super by boli grilované), brusnicová omáčka a leňošenie pri telke 🙂 Niekto má o tom asi inú mienku, ale pre mňa večer bez detí pri večeri je neskutočný relax…

Bukovec vo mne vyvoláva super spomienku na kúpanie sa s mojím manželom (vtedy len priateľom) v Evinom a Adamovom rúchu… Práve bolo po daždi, nad hladinou bola hmla a nám sa chcelo trochu si zaplávať. Keďže sme so sebou nemali plavky, tak sme zišli bez nich. To bol neskutočný zážitok. Ach tie študenské časy… Tým sa nič nevyrovná…

Vaša Tereza