Konečne je tu jeseň a ja mám z toho veľkú radosť. Konečne som dostala dovolenku! Takže som si užila pár dní s mojou rodinkou v Tatrách…
V mojej práci som si v lete nemohla brat dovolenku, tak mi nezostalo iné riešenie, len vypýtať môjho prváčika aspoň na dva dni zo školy. No a mohli sme vyraziť!
V sobotu sme si zbalili veci, jedlo, hračky a poďho do hôr. Prvý deň sme sa len zabývali, poobzerali okolie, a počúvali srdcervúce výjavy nášho potomstva – Ja už nevládzem, Ja nejdem, Ešte je to ďaleko…. Po pol hodine prechádzky som to proste vzdala a vyhlásila, že keď ešte raz začnú mniaukať, tak ich priviažem o strom a nechám tam… Tak sme sa teda vrátili do apartmánu a užili s večer pri telke a hrách (pravé mestské deti 🙂 a nič ich nezmení)
Na druhý deň sme sa išli prejsť na Štrbské Pleso. Tam fúkal parádny vietor, mrholilo a tak sme tam vydržali pol hodinu. To už vyhlasovali, že sú neskutočne hladný, musia sa ísť najesť… No a naspäť chcú ísť vláčikom… (to ten môj drobec je momentálne vo fáze vláčik Tomáš – a nič nie je dôležitejšie ako vlaky) Takže môj muž v dobrej vôli šiel autom do Starého Smokovca no a mi sme sa viezli vláčikom. V polke cesty už začínali opäť znieť otázky – Kedy tam už budeme?
Večer lialo ako z krhly a mi sme sa teda išli okúpať do Tatranskej Lomnice. Tam konečne nezaznel ani jeden protestný hlas, nastala všeobecná spokojnosť a deti takmer celý čas strávili na šmýkačke do vody.
Ďalší deň ma začalo strašne bolieť hrdlo (nakoniec som skončila doma chorá) a šli sme zubačkou na Hrebienok… Pršalo…
No a ďalší deň sme už cestovali domov.
Takže asi toľko o našom malom oddychu…nás mestských ľudí…v Tatrách…
Pa!
Vaša Tereza