tereza

Vitajte!

Dnes som prišla do práce s kabelkou plnou na prasknutie. Boli v nej knihy z knižnice, vlastne ešte aj sú, lebo na moje veľké prekvapenie knižnica má zmenené otváracie hodiny. No že ma to nenapadlo, veď sú prázdniny… A tak uvažujem, prečo aj ja v práci nemôžem mať prázdniny? Veď ich majú politici(iba teraz sme ich zvolili a už si prázdninujú), herci, niektorí učitelia (hlavne na dedinách) a ani neviem, kto všetko ešte… Ale s tým ja obyčajný pracant nič nespravím, robím u súkromníka a to si veru nemôžem povedať ani nahlas môj názor, ak nechcem o prácu prísť. A práca je to dobrá, pri dvoch deťoch si veľa nenavyberám…

Keď som si otvorila blog, bola som milo prekvapená, lebo tam poli pridané aj komentáre, to som veru nečakala, že si to hneď v prvý deň prečíta toľko ľudí… Ďakujem a budem sa snažiť napísať Vám niečo na oddych, aby ste si nemuseli trápiť hlavičky… Také letné pohodové…

No a samozrejme, v práci si hneď ako zapínam počítač spúšťam aj facebook. Ste tam aj vy? No predpokladám že áno, veď dnes komunikujem s priateľmi a známymi hlavne prostredníctvom tejto super vecičky… Síce mi je to trochu ľúto, lebo vždy dostávam samé maily a už roky som nedostala klasický list a tiež pohľadnice už mám len elektronické, pritom strašne rada som si nimi zdobila byt na Vianoce a Veľkú noc. Škoda, že to už nie je v móde… Asi som v tom trošku staromódna…. Ale späť k facu. Tam som zistila, že napríklad spolužiačky zo škôl, ktoré som naozaj nemusela (ani oni mňa) sa mi tam ozývajú, komentujú fotky a píšu samé pozitívne veci. To ma celkom milo prekvapuje, lebo zase ja, keď mi niekto nie je sympatický, tak mu to veru dávam najavo… Som dosť otvorená osoba a môj muž mi niekedy veru vraví, že až netaktná… No, to som ja a radšej poviem pravdu priamo do očí, ako by som mala klamať a poza chrbát ohovárať, ako sa s tým v každodennom živote stretávam…

Ale tu sa báť nemusíte, nič Vám nejdem vytmaviť :-), ja som tu tá, ktorá si vylieva svoje srdce a vy zostávate v anonymite… Tá je dobrá, dá sa za ňu ukryť, aj ja sa rada prechádzam po ulici a predstavujem si, kto čo robí, nad čím rozmýšľa – ale to všetko je možné len v anonymite. Akonáhle stretávam známych, tá je preč a nastupuje krutá realita, už tá pekná blondínka nemôže byť modelkou, ktorá za vrátila z fotenia z Milána ale je to suseda, ktorá uteká z nákupov k svoju priateľovi….

Dnes som tu toho veľa napísala, ale nič nedáva súvislý zmysel, ale veď aj také sú niektoré moje dni, myšlienky mi lietajú hlavou a nedajú sa zastaviť.

Tak Vám želám ďalší krásny deň, síce včera tu v Košiciach bola búrka, ale myslím, že to len trošku schladilo naše hlavy a teda nech je aj dnešný deň aspoň taký dobrý ako včerajší…