tereza

Dnes je extrémne kľudný deň a tak sa púšťam do písania ďalšieho blogu. Práve som rozmýšľala nad mojou švagrinkou. Je to taká milá zlatá osôbka, až na to, že je dosť nesamostatná. Má 20 a všetko vybavuje za ňu niekto iný – teraz odišla na brigádu do anglicka. To nieje nič čudné, veľa mladých vysokoškolákov si takto chce privyrobiť, ale ona ešte za celý život nepracovala – myslím fyzicky a vybrala sa zbierať maliny. Má babku, ktorá maliny síce pestuje, ale ona ich ani len nikdy nejedla. No a nieto ešte zbierať… Keď sa tam pred mesiacom chystala, pomáhala jej kamarátka, ktorá je tam s ňou. Ona to vybavila, kúpila letenky a švagrinka už len mala nasadnúť na vlak do BA a nasadnúť do lietadla. Tak sa aj stalo a oni sa ocitli sami v neznámom svete a museli makať. Hneď po prvom dni nám volala, že nestíha normy, že je tam horúco a čo jej dalo asi poriadny úder pod pás, kamoška s priateľom neboli v tej istej skupine ako ona, to znamená, že robila úplne inde celý deň a večer ju doviezol autobus na ubytovanie ku nim. Tak prešli dva týždne a opäť nám volala, že oni z tade odchádzajú, idú inde nájsť si prácu… Znamenalo to však asi toľko, že odcestovali do iného mesta, nemali tam ani prácu, ani ubytko a tak pekne zistili, že žiadna práca im sama nespadne do rúk… Zajtra sa vracia domov, ľutuje, že neostala na tej farme zbierať maliny a lístok na autobus zase vybavoval niekto iný – priateľkin frajer.

Čo som tým asi chcela povedať? No normálne jej závidím tú detskú predstavu sveta, že samé sa všetko za ňu vyrieši, vždy pomôžu rodičia, ak by bolo najhoršie. Ja som si všetko musela počas svojho života vybaviť sama, ani len svadbu mi nik nepomáhal vybaviť a to sa nakoniec môj otec na ňu ani nedostavil. Škoda, že si to ona neuvedomuje, akých má skvelých rodičov a hlavne mi je ľúto svokry, tá od nej milého slova nepočuje, vždy jej len odvrkne, alebo neprerečie ani slovo, ak je za niečo nafučaná… Tak Vás chcem poprosiť, zamyslite sa nad sebou, nad tým čo máte a buďte vďačný, lebo nie všetko je samozrejmosť.

Vaša Tereza